ZÁKON ZARUČUJE ANONYMITU V DARCOVSTVE ORGÁNOV

V darcovstve orgánov platí prísna anonymita, a tak nikto netuší, od koho orgán dostal, a ani rodina zosnulého nesmie vedieť, komu bol orgán darovaný. Upravuje to zákon, aby sa tak znemožnilo napr. možné citové vydieranie zo strany rodiny darcu.

„Bavíme sa o mŕtvych darcoch, nie o žijúcom darcovstve (napr. obličky, pozn. red.). V prípade mŕtvych darcov zákon určuje, že rodina darcu nemôže vedieť, komu boli orgány darované. A príjemca nemôže vedieť od koho orgán dostal,“ hovorí transplantológ Juraj Miklušica s tým, že je to dané zákonom. „Zažili sme rôzne prípady, kde napríklad sa rodina darcu domáhala kontaktu na rodinu príjemcu, pretože darca za sebou zanechal dlhy. Chceli od rodiny príjemcu, aby im s tými dlhmi pomohla. Smrť blízkeho mnohokrát zasiahne rodiny do tej miery, že im zmení celý život, stávajú sa labilnejšími a môže dôjsť citovému vydieraniu rodinu príjemcu, alebo príjemcu, a snaha o neustály kontakt. Preto zákon, ktorý neumožňuje identifikáciu darcu a príjemcu, je podľa môjho názoru dobrý a predchádza mnohým nepredvídateľným situáciám,“ dodal.

Smrť blízkeho mnohokrát zasiahne rodiny do tej miery, že im zmení celý život, stávajú sa labilnejšími a môže dôjsť citovému vydieraniu rodinu príjemcu, alebo príjemcu, a snaha o neustály kontakt. Preto zákon, ktorý neumožňuje identifikáciu darcu a príjemcu, je podľa môjho názoru dobrý a predchádza mnohým nepredvídateľným situáciám.

Druhé narodeniny
Na druhej strane to treba brať tak, že príjemcovia sú veľmi vďační za to, že dostali druhú šancu žiť. „Mali sme veľa reportáží, kde naši pacienti, ktorí podstúpili transplantáciu orgánu, sami hovoria, že oslavujú narodeniny dvakrát. Raz, keď sa narodili, a druhýkrát, keď boli odtransplantovaní. Takže oni si to veľmi vážia,“ povedal s tým, že sa o tom často rozprávajú na spoločných letných stretnutiach transplantovaných pacientov s lekármi. „Na začiatku každej tejto akcie idú pacienti na cintorín, zoberú kyticu, alebo veniec a každý zapáli sviečku svojmu darcovi. Symbolicky, ako poďakovanie,“ prezradil.

Zmena života
Miklušica sa počas svojej 15-ročnej praxe ešte nestretol s pacientom, ktorý by si nevážil, že dostal nový orgán. Práve naopak, ľuďom sa úplne zmení život. „A veľa ľuďom, o ktorých by človek aj povedal, že si nevie predstaviť, ako zvládne tú ďalšiu starostlivosť, sa títo pacienti druhou šancou výrazne menia, sú zodpovednejší, oveľa viac si vážia život. Sami hovoria, že pred transplantáciou, resp. pred tým, ako im zlyhal orgán, život ubiehal oveľa benevolentnejšie a menej si vážili svoje zdravie, ale aj svoju rodinu a vlastne celý život,“ povedal s tým, že následne každý prehodnocuje dovtedajší život. „Snažia sa urobiť všetko pre to, aby mohli žiť ďalej a mohli sa venovať rodine. Lebo sa vrátili naspäť k nim,“ uzavrel transplantológ.

Sami hovoria, že pred transplantáciou, resp. pred tým, ako im zlyhal orgán, život ubiehal oveľa benevolentnejšie a menej si vážili svoje zdravie, ale aj svoju rodinu a vlastne celý život.

Anonymitu v darcovstve orgánov zaručuje Zákon o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto právnej norme č. 317/2016 Z. z. je požiadavka anonymity definovaná v § 3 ods. 9, tak, že „tkanivové zariadenie a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu majú povinnosť zachovať anonymitu medzi darcom ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek a príjemcom ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek a jemu blízkymi osobami“. Transplantológ Juraj Miklušica v spolupráci s OZ Darovaný život sa snaží zvýšiť znalosti Slovákov o darcovstve orgánov a pomôcť tak k možnosti efektívnejšieho a rýchlejšieho postupu transplantológov, ktorí často strácajú množstvo času na vyvracanie mýtov, ktoré sa medzi ľudí dostali senzáciami a neoverenými informáciami z médií.

(alb)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *